História

Kúty:

Obec Kúty leží v severozápadnej časti záhorskej nížiny, v tesnej blízkosti hraníc s Českou republikou. Stred obce sa rozkladá v nadmorskej výške 156 metrov, pri čom na území obce boli namerané výšky od 152 metrov blízko rieky Moravy, do 180 metrov na záhorskej nížine. Kataster obce Kúty sa člení na rovinatú Borskú nížinu a mierne zvlnenú Chvojnickú pahorkatinu. Prirodzenú hranicu medzi nimi tvorí rieka Myjava, ktorá sa vlieva do rieky Morava, juhozápadne od Kútov. Obec Kúty sa nachádza severne od rieky Myjava a východne od rieky Morava a preto má vlastnú hraničnú polohu medzi týmito dvoma celkami. Je tiež obcou hraničnou a na západ susedia Kúty s moravskou obcou Lanžhot v Českej republike a južnej s Rakúskou republikou. Katastrom obce prechádza hlavná dopravná tepna diaľničná i železničná zo smeru Bratislava-Kúty-ČR.
V historickom čase sa na území obce vystriedalo mnoho generácií, ktoré striedavo žili v lepších či horších podmienkach. Nikdy však nestrácali vieru, lásku a nádej, ktoré ich sprevádzali na cestách životom.
Oheň bol odpradávna veľkým pomocníkom, ale súčasne aj veľkým ničiteľom. Požiar jedného domu sa mohol rozšíriť na celú obec a tak sa v minulosti hasenia zúčastňovali takmer všetci obyvatelia obce. Používali pri tom jednoduché náradie – lopaty, sekery, háky, motyky, vodu nosili vo vedrách. Ich činnosť bola živelná a neorganizovaná.
V 19. Storočí postihli obec viaceré živelné pohromy a rozsiahle požiare. Zaznamenané sú požiare v rokoch 1813 – 1815, po ktorých fiškál Nitrianskej župy v Senici Jozef Turčáni podal správu, že: „Domy v Kútoch boli prezreté a  škody ktoré ohne spôsobili boli uznané“. V roku 1858 vyhorela kútska škola, v roku 1861 je ďalšia písomná zmienka o požiari 85 domov, ktoré zhoreli.
Časopis Obzor, v roku 1872 píše: „S poľutovaním dozvedáme sa, že obec Kúty, dňa 18 septembra večer bola zachvátená záhubným požiarom, očitý svedok nešťastia rozprával nám, ako jeden smelý Kúťan dve malé deti už  už plameňom zasiahnuté, z horiaceho domu vychvátil“.
Avšak najväčší oheň zúril v Kútoch v roku 1877. Zaznamenal ho aj Obzor: „S poľutovaním oznamujeme, že ľudnatá obec Kúty, v sobotu, dňa 9. Júna, veľmi vyhorela“. Zo spomienok svojho otca zaznamenal Matej Hesek v kronike: „Môj nebohý otec mi tento oheň často spomínal. Oheň vypukol 9. júna o pol dvanástej na poludnie u Mihálov na dolnom konci. Zhoreli obidve strany od Jágara a od Flajsíka až po faru tak, že neostalo ani jedno stavenie
pod strechou. Okrem školy a kostola zhorelo všetko. Potom nastali ďalšie veľké požiare 3. Augusta 1878, a 8. Júna 1896. Tieto ohne sa hasili neorganizovane, chaoticky a väčšinou všetko zhorelo na popol.“
Myšlienka dobrovoľného hasičstva vznikla v roku 1745 v Brémach, na území Uhorska v roku 1834 v Arde a na území dnešného Slovenska v roku 1847.
Dobrovoľný hasičský zbor v Kútoch.
Myšlienka zakladania dobrovoľných hasičských zborov sa rozšírila z ohľadom na stále väčšiu manipuláciu  s otvoreným ohňom v nových domoch, ktoré sa viac a viac stavali a boli vrátane zariadenia celé drevené, strechy zo slamy – to všetko predstavovalo neustále nebezpečenstvo vzniku požiaru. V roku 1864, časopis Obzor píše, že štát i jednotlivé panstvá všemožne propagujú podporujú zakladanie hasičských zborov a aktivity smerujúce k poisteniu majetkov proti požiaru. Veľkú zásluhu na rozmachu hasičstva mal aj tlačový orgán Slovenskej národnej strany Národné noviny, ktoré od roku 1870 vychádzali a zamerali sa aj na výchovnú činnosť hasičov. Od roku 1872 tiež uverejňovali výzvy na zakladanie hasičských spolkov. Po dôkladných úvahách a diskusiách sa napokon zhodli i v našej obci Kúty založiť hasičský spolok. Presný dátum založenia sa nám doposiaľ nepodarilo zistiť nakoľko nie je dochovaná kronika spred kroku 1900.
Prvá písomná zmienka v obecnej kronike:
Hasičov spomínajú v roku 1918. Z roku 1922 je zachovaná medaila „Za záchranu života“ , ktorú dostal hasič Štefan Palkovič-Tomalín (1902  1983).

V kronike sa nachádza aj prvý menoslov clenov z roku 1924. Buditelia hasicskej myšlienky v obci boli: Velitel -Salajka Ján In. Velitel – Antálek Ján Tajomník – Palka Štefan Pokladník – Sprušanský František Dozorný majetku – Palkovic Štefan Revízor – Zemánek Rudolf Hasicský zbor od založenia vykonával: Stráženie nocné u hasicského skladiska v strážnici dvaja muži po dobu od 4. Mája do 1. Októbra v prípade suchého pocasia sa doba o niekolko dní predlžuje. Výstroj stráží: Prilba, opasok, halapartna. Hotovost pocas vhodnej doby:
1.) Hasicský zbor sa zúcastnuje cirkevných slávností
2.) V den svätého Floriána dopoludnia bohoslužba spojená so slávnostným sprievodom
3.) Na slávnostiach božieho tela bohoslužba spojená so slávnostným sprievodom

Hasici tu neboli odjakživa. Ich vznik bol podmienený ich nesmiernou dôležitostou a do protipožiarnej ochrany bola zapojená celá dedina. Postupne dala obec zakúpit „ dve striekacky“. Jedna bola velká, tahaná konským záprahom a jedna menšia, ktorá sa tahala rucne. Na pumpovanie bolo treba štyroch mužov dvaja vpredu a dvaja vzadu. Lepšie to už bolo s vodou. Na túto bol zhotovený špeciálny sud na podvozku voza. Voz mal predné kolesá menšie a zadné väcšie, aby tú tarchu vody vydržal. „Becka“ musela byt s výnimkou zimy ked mrzlo, neustále naplnená vodou a pripravená na výjazd. Do protipožiarnej ochrany sa zapájala celá dedina. Rodiny, ktoré vlastnili záprah, mali za povinnost v prípade požiaru okamžite uvolnit kone na tahanie striekacky a becky. Neskôr sa tento systém premyslel dokonalejšie a spravil sa rozdelovník. Boli vyhotovené cierne tabulky a na nich cervenou farbou bolo napísané „Povinný zapriahat k ohnu!“ Túto tabulku podla poradia a na vopred dohodnutý cas konšel pripínal na domy koniarov. Pre prípad, že by jeden záprah necakane vypadol, službu držali spolu dvaja. Hasicské skladisko, neskôr požiarna zbrojnica, stálo na mieste u „Zvonice s krížom“ situovaná pri hlavnej ceste smerom do Malaciek. Bolo vybavené jednoduchými hasiacimi prostriedkami (lopaty, háky, rebríky). Vedla skladiska stála veža s rebríkom. Na fasáde zvonice je viditelne datovaný rok svojej obnovy v roku 1826. V Kútoch však pred touto murovanou zvonicou bola zvonica drevená so zvonom, ktorý už v roku 1725 odlial zvonár Ján Christelly z Bratislavy. Táto zvonica slúžila viacerým úcelom: oznamovaním božích služieb, pohrebu, ohlasovaním požiaru, búrok, povodní, alebo iných prírodných živelných pohrôm v obci a okolí. Zvonica predstavovala v drevenom a potom i v murovanom prevedení prostý štvorcový hranol, štvorcového pôdorysu. K zvonici bolo zozadu pripojené hasicské skladisko, dátum alebo rok výstavby nie je dochovaný. Vo vnútri zvonice boli na prízemí dve miestnosti. Jedna z nich bola ako krátkodobý karcer, žalár, využívaný prechodne na niekolko hodín, alebo aj na celú noc. Druhá miestnost bola urcená na akúsi núdzovú noclaháren žobrákov. Vpredu pred zvonicou stojí vysoký kamenný kríž. Podla písomných záznamov v kronike z roku 1788, podla pôvodného nápisu na kríži, dal kríž postavit pútnikom vtedy najzámožnejší obyvatel obce Kúty Anton Procházka z manželkou Juliánou. Menovanými bol prevedený renovit v roku 1808. V dalšom období dal kríž obnovit v roku 1850 Ján Procházka, neskôr rodina Staneková z Gbelov. Obnova poškodeného kríža, na konci druhej svetovej vojny 1945, bola uhradená z obecných prostriedkov. V hasicskom skladisku bola miestnost pre letné stráže, kde každú noc spal jeden chlap z dediny pripravený v prípade potreby okamžite zorganizovat pomoc. Hasici robili pravidelné cvicenia a kontroly prístrojov. Najcastejšie sa cvicilo v nedelu po nešpori. Strážny trúbil po dedine ako na poplach, no neozývalo sa zlovestné „Horí!“, ale vykrikoval „Fajervéri podte sem!“ (Fajervéri – rakúskeho Feuerwehr). Chlapi sa zišli v šenku u zvonice v Šenkérových ulicke. „Po dôležitej rozmluve“ sa konecne dali do toho. Na povel velitela dopravili striekacky a sud s vodou na plac a v rámci tréningu nacvicovali hasenie. Ohlásenie požiaru okrem služby konajúceho chlapa, ktorý na poplach trúbil signál horí ludom zvestoval aj zvon na zvonici a neskoršie aj kostolné zvony. V spolupráci s obcou riešil hasicský zbor stanovenie hasicskej dávky, zavedenie pokuty rodicom, ktorých deti kladú ohne pri stodolách. Hasicský zbor mal pokladnu, do ktorej plynuli poplatky za zapožicanie sudu (becky) na stavby . (Každý kto si zapožical becku, bude do pokladne odvádzat urcený poplatok.) Do spolkovej pokladnice prispievali aj clenovia oslobodený od nocnej stráže a darcovia. Písomné zmienky o aktívnej cinnosti hasicského spolku v rokoch 1925 až 1955 nie sú zachované. Vieme len, že z roku 1938 existuje zachovaná clenská legitimácia s fotografiou Štefana Rišku, ktorý sa narodil 1902 v Kútoch a legitimácia má císlo 18, to znamená, že obecný hasicský zbor mal v roku 1938 najmenej osemnást clenov.

V kronike sa dozvedáme o zániku hasicského skladiska, neskôr zbrojnice u zvonice. Hasicské skladisko bolo vybavené hasicským rebríkom a rozhladnou. Po zriadení JRD bola k hasicskému skladisku pristavená menšia budova, ktorá slúžila ako zberna mlieka. Pretože budovy na priecelí ulice pôsobili neesteticky a zakrývali výhlad pri výjazde na hlavnú cestu, rozhodol sa MNV v apríli 1969 budovu hasicského skladiska zbúrat a na mieste zostala stát len zvonica. Hasici sa prestahovali do prerobenej novej zbrojnice (bývalá býkáren) v casti Kútov nazývanej „Malý hliník“ kde sa v minulosti kopala hlina na surové nepálené hlinené tehly na stavby domov. Dnes už neexistuje. K novej hasicskej zbrojnici viedli z dzedziny „dve ulicky“. Prvá od zvonice, tzv. „Šenkérových ulicka“ a druhá od kostola tzv. „Stavárových ulicka“. Spolocenská cinnost V roku 1935, po bohatej skúsenosti o rozvoji divadelnej cinnosti a dlhorocnou praxou ochotníckeho divadla v Kútoch i hasicský spolok mal vlastnú divadelnú scénu. Ján Polák poskytol priestory vo svojom hostinci. Zriadil stabilné javisko zo šepkárskou búdkou a šatnou pre hercov. Tiež sa venoval hlavne technike, ozvuceniu, osvetleniu a úcinnej pomoci mladého elektrikára, muzikanta a speváka Františka Poláka. Kedže penazí nebolo a výstroj hasicov vrátane všetkých potrieb bola drahá, skupina nadšencov sa situáciu rozhodla riešit svojsky. Prvá divadelná hra „V službách lásky“ mala úspech. Cas ukázal, že divadelná myšlienka bola dobrý nápad. Ludia boli štedrí, lebo vedeli co podporujú a navyše každé dalšie predstavenie malo velký úspech. Zo spomienok hasicov sa o divadle hovorí takto. Hasici hrávali divadlo, aby mneli nejaké peníze. Tá obec už opravjá ím tú stríkacku, ale ešce na ty uniformi sa peníze potrebovali. Byli hody? Fašang? Zas zábavu mneli enem hasici, aby tú korunu nejakú mneli, lebo hasicú každý potreboval. Aj koho to divadlo nebavilo, aj ten to išel podporit, lebo dával hasicom. Na svätého Floriána (4. mája), patróna hasicov, mával na ihrisku, v minulosti to bola cast „Velký hliník“, hasicský spolok verejné cvicenie. V kostole bola slávnostná omša a spolok hasicov vecer usporiadal tanecnú zábavu. Na božie telo usporadúva miestna farnost do dnes procesiu po obci, ktorá sa zastavuje pri štyroch polných stánkoch postavených v búdkach zo živého rastlinstva, vetiev stromov a kvetov na konštrukcii. Stavbu oltárov mávali na starosti jednotlivé rodiny, pri com sa táto funkcia dedila. Oltáre mávali Kúcané pred Pánskym šenkom, pri Zvonici – Heské, pri Floriánovi – Libušé a v Hribovje – Košúdé -Držké. V súcasnosti pomáhajú pri stavbe oltárov laické cirkevné spolocenstvá, alebo spolky a organizácie. Takto jeden oltárik chystá aj dobrovolný hasicský zbor.



Posledné najväčšie požiare v obci boli v čase prechodu frontu v roku 1939 až 1945. Celkovo bolo desať domov úplne zničených a dvadsaťtri ťažko poškodených. Zhorelo osemdesiat stodôl a plevníkov a poškodených bolo tiež osemsto stromov. Niektoré stodoly zapálili Nemci, ostatné pri oslobodzovaní Sovietske granáty. Úplne zničený a vypálený bol aj Obecný bitúnok, budova Úverového družstva a Gazdovského potravinového družstva.
Z miestnej kroniky vyberáme zachované písomné zmienky.
1965 – ďalším spolkom, je Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý má hasičskú zbrojnicu na Záhumní pri športovom ihrisku. Hasiči majú modernú hasičskú striekačku a auto. Hasiči veľa razí svojou pohotovosťou a odvahou zneškodnili ničivý požiar. V posledných rokoch sa nevyskytol u nás požiar väčších rozmerov. Zaslúžilí hasiči sú : Štefan Macejka, Ján Valachovič-Karoli, Štefan Húšťava.
1966 – miestna organizácia matice slovenskej bola obnovená v obci v roku 1949 a to funkcionármi divadelného krúžku pri dobrovoľnom hasičskom zbore. Boli to Jozef Macejka-Vašek, Pavel Palkovič-Michalín, Stanislav Vrba a Jozef Polák.
1968 – požiar sušiarne v Kovotvare. Zhorela celá hala kde sa sušili výrobky pre Chemko Strážske. Požiar likvidovali privolaný hasiči s okolitých obcí, napríklad Břeclav, Malacky, Senica, škoda 1.350.000,- Kčs.
1969 – bolo zbúrané hasičské skladisko pri zvonici a to v apríli tohto roku.
1976 – bola ukončená výstavba dnešnej požiarnej zbrojnice v hodnote 579.000,- Kčs. Výstavba bola zahájená v šiestom mesiaci v roku 1975 a dokončená v roku 1976 v dvanástom mesiaci. Zbrojnica má dnešnú podobu. Má tri garáže, spoločenskú miestnosť, zasadaciu miestnosť a skladové priestory.
1978 – na jar vyhorel rodinný domček Františka Vrábela. Deti z horiaceho domu vyniesol Jaroslav Palkovič-Poštár. V tomto roku zhoreli aj tri stodoly na Ledniciach. Majitelia boli Palkovič Štefan-Pitlík, Emrich Michal, Valentovič Štefan. Na začiatku zimy vyhorel byt v štátnej bytovke. Užívateľom bytu bola Marta Vašková.
1979 – na jar zhorela štvrtá stodola na Ledniciach. Majiteľom bol Húšťava Stanislav.
1986 – bolo veľké sucho, boli i veľké požiare v lesných porastoch. Zhoreli dva stohy slamy, DHZ zasahoval v tomto roku 26 krát.
1992 – skúškou odvahy a odhodlanosti bol práve tento rok, keďže náš DHZ pomáhal pri hasení veľkých lesných požiarov v kú. Brodské a vojenských lesoch Malacky.
1997 – v tomto roku pomáhali dobrovoľný hasiči pri obrovských povodniach na rieke Morave a Myjave v obciach Brodské a Kúty. Pomáhali pri navyšovaní hrádze na rieke Morava pri obci Brodské ale i pri spevňovaní brehov starého koryta Myjavy u Janíčkov. Pri týchto veľkých a mimoriadnych akciách si každý hasič plní svedomito svoje hasičské povinnosti a riadi sa hasičským heslom „Bohu ku cti a blížnemu na pomoc!“
V rokoch1948 až 1963 možno pozorovať, že vplyv komunistov zasiahol aj do takejto organizácie a roky šesťdesiate sú posledné, kedy sa dobrovoľný hasiči zúčastňovali na cirkevných obradoch. Nastáva celkovo chladnejšie obdobie, v ktorom nebadať veľký rozvoj. Do tohto času existovalo v hasičskej dobrovoľnej organizácii len družstvo mužov.
Obrat k lepšiemu nastal v roku 1964 príchodom nového predsedu dobrovoľného hasičského zboru, pána Milana Orla.

-bol predsedom celých 37 rokov, t.j. od roku 1964 do roku 2002.

Po pár rokoch jeho predsedníčenia, keď sa rozhľadel a udomácnil, zakladá družstvo žien, dorastencov a dorasteniek. A v roku 1972 už aj žiacke hasičské družstvá. Po celý čas predsedníčenia, bol zároveň hasičským cvičiteľom a poradcom. Družstvá pod jeho vedením úspešne reprezentovali Kúty v okresných a celoštátnych kolách. O ich úspechoch svedčí viac ako dvestopäťdesiat pohárov umiestnených v hasičskej zbrojnici.





-sám  pán Milan Orel sa narodil 18. októbra 1941 a k hasičom sa dostal iba náhodou, keď nemal kto nastúpiť na miesto hasiča v súťaži. Pôvodne hral hádzanú a futbal. Hasičstvo ho chytilo a stal sa členom hasičského družstva dorastencov. V roku 1959 získal ako osemnásťročný hasičský preukaz a má ho doteraz tak ako medailu zaslúžilý člen DPO Slovenska z roku 2002, ktorú mu udelil prezident Dobrovoľnej hasičskej ochrany na Slovensku za dlhoročnú záslužnú a obetavú prácu pán Judr. Jozef Minárik.

-bol členom okresného výboru komisie pre mládež, neskoršie okresným inštruktorom, členom predsedníctva okresného výboru, ako aj okresným súťažným rozhodcom. Nikdy neľutoval čas strávený v DHZ. Zaslúžil sa veľkou mierou o dostavbu novej hasičskej zbrojnice v roku 1977.

V tomto období dostáva DPZ od okresných hasičov v Senici cisternové vozidlo Škoda 705 CAS25 RTHP a Aviu A30 DVS12. Ďalej prívesný vozík PPS12 s prenosnou striekačkou. Taktiež táto nová technika vystriedala techniku z povojnového obdobia akou bola Zil, T-805, Robur, striekačka PS-8 s ručným štartovaním. Za predsedníčenia pána Milana Orla boli veliteľmi dobrovoľných hasičov : pán Libuša Augustín a Antálek Ján. Členovia výboru boli: tajomník bol Rudolf Macejka neskôr Mária Pavelková, strojník bol Štefan Maxián neskôr Ľubomír Pavelka, preventivár bol Štefan Polák a referent mládeže Štefan Maxian.
-po odchode do dôchodku predal pán Orel funkciu predsedu vo voľbách v roku 2002 svojej dcére pani Márii Pavelkovej – (Orlovej)
-od roku 1970 žila organizácia tiež bohatou súťažnou činnosťou nielen doma, ale i na súťažiach vonku na Moravskej strane (dnes ČR.) V Poštornej, Lanžhote, Tvrdoniciach, Týnci, Hruškách, Hrozenkové Lhotě, odkiaľ doviezli nejeden víťazný pohár.
-v roku 1992 družstvo dorasteniek na celoštátnych majstrovstvách DPZ, ktoré sa konalo v Skalici, skončili na krásnom ôsmom mieste.
–  roku 1998 družstvo mladších hasičiek sa prebojovalo do celoštátneho kola „Plameň“ v Žiline, kde sa umiestnili na peknom štvrtom mieste a druhom mieste v táborovej olympiáde.
– Požiarnická liga 2000 ženy 4. miesto
– 20. mája 2000 bolo okresné kolo súťaže mladších požiarnikov „Plameň 2000“. Okres Senica v tejto súťaži reprezentovali naše dievčatá, ktoré postúpili na krajské kolo, ktoré sa konalo 1. júla 2000 v Skalici
-toto isté družstvo, ale už v kategórii dorasteniek v roku 2001 na republikových majstrovstvách v Turanoch, okres Martin, opäť získali štvrté miesto, a len 1,34 sekundy ich delilo od medaily.


Hasiči sa zapájajú do verejného a kultúrneho života, zúčastňujú sa na brigádach v obci a poriadali zábavy ( hroznová, zvonová, šlahačková).  Okrem tradičných hasičských súťaží a výchovy svojich budúcich nových členov z radov školskej mládeže obnovila sa aj účasť zboru na cirkevných obradoch. Podieľajú sa každoročne na zabezpečovaní dopravy počas jarmoku ale i dohliadajú na bezpečnosť počas kultúrno – spoločenských akcií v obci.

Dobrovoľný hasičský zbor
                  Kúty

 

 

Založenie:   31.júla 1885

 

 

Ctenému  Ministerstvu  Maďarského kráľovstva v Budapešti

 

Nitranskému županovi 
založené pod č. 23646
14. septembra 1885

 

 

V obci Kúty vzniklý 
dobrovoľný hasičský zbor

 

 

S veľkým uznaním ministerstvo vnútra  Maďarského kráľovstva.

 

 

Na podporu základných pravidiel v obci Kúty vzniklej dobrovoľnej hasičskej jednoty vyjadrujem úprimné uznanie. 
                V Nitre 14. októbra 1885.

 

 

 

Základné pravidlá dobrovoľného hasičského zboru v Kútoch.

§. 1. Cieľom dobrovoľného hasičského zboru je v prípade požiaru poskytnúť pomoc.
§. 2. V mieste požiaru a bezprostredne po hasení,  velitelia polície, alebo jeho zástupca dáva patričné rozkazy, kým technická výpomoc úplne nekončí.
§. 3. Na činnosť zboru a členov hasičského zboru sa vzťahuje uznesenie paragrafu 27.
§. 4. Členovia zboru podliehajú vojenskému režimu a majú    povinnosť pri cvičeniach a v prípade požiaru používať jednotnú uniformu, alebo odznak podľa odporučenia štátneho hasičského zväzu.
§. 5. Členovia činnosti dohliadajú na prevádzku hasičských zariadení.
§. 6. Podmienky na prijatie za člena:
–     bezúhonnosť
–     dovŕšenie osemnásť rokov veku
–     telesná zdatnosť
§. 7. Záujemca o vstup do zboru sa hlási u hlavného veliteľa. Prijatie sa uskutoční na verejnej schôdzi o ktorom sa rozhodne hlasovaním. Odmietavé stanovisko k prijatiu za člena, nie je povinnosť zverejniť.
§. 8. Každý novoprijatý člen obdrží zdarma diplom o prijatí a základné pravidlá (stanovy)
§. 9. Členovia dobrovoľného hasičského zboru sú po právnej stránke povinný chrániť osoby a zachraňovať majetok hasiacimi prostriedkami v prípade požiaru.

 

§. 10. Každý člen dobrovoľného požiarneho zboru je povinný dodržiavať presne služobné pokyny.
§. 11. Kto nedodrží zásady v zmysle služobných pokynov, je braný na zodpovednosť.
§. 12. Za účelom uhrádzania výdavkov je zriadená pokladňa.
§. 13. Príjmy zboru:
–     z pozostalosti, dary cirkevných a svetových mocností,           poistné proti požiaru, vlastenecké dary a podobne.
–    členské príspevky hasičov.
§. 14. Riadny členovia hasičského zboru, ktorí zanedbali služobné povinnosti môžu dostať pokutu, prípadne veliteľstvo hasičov môže zrušiť členstvo.
§. 15. Na vedení zboru sa volí Rada, ktorá pozostáva zo siedmich -ôsmich členov:
1, predseda
2, hlavný veliteľ
3, pomocný dôstojník (môže byť aj notárom)
4, pokladník
5, hospodár
6, traja velitelia družstva
§. 16. v bodoch 1 až 5 menovaný dôstojníci, sa volia všetkými riadnymi členmi zboru. Voľby sa uskutočnia každý rok, štrnásť dní pred tým sa zvolá členská schôdza. Voľby sú tajné, pri čom rozhoduje väčšina hlasov.
§. 17. Voľby riadi Rada (veliteľstvo). Všetky peňažné výdavky podliehajú schváleniu. V súrnych prípadoch predseda (hlavný veliteľ) môže vyhlásiť poplach – dodatočne o tom treba upozorniť voličov.

§. 18. Zasadnutia rady:
Za účelom dodržania základných pravidiel (stanov) zasadnutia sú verejné a pri dôležitých rozhodnutiach je potrebná účasť päť členov Rady.
§. 19. Predseda (hlavný veliteľ)
Vedie zasadanie Rady a členské schôdze, podáva správu o financiách, má podpisové právo a zastupuje zbor smerom dnu aj von.
§. 20. Povinnosti notára, je písanie zápisníc zo zasadnutí Rady a členskej schôdze a vykonáva veškeré povinnosti.
§. 21. Pokladník, je povinný viesť evidenciu o príjmoch a výdavkoch, podáva Rade štvrťročné hlásenia (január, apríl, júl, október) o stave financií, ako aj písomnú správu o majetku zboru na výročnej členskej schôdzi (január)
§. 22. Hospodár, podáva hlásenia o hodnotách nehnuteľnosti, kvalite hasiacich zariadení a vykonáva inventarizáciu. Stará sa o dobrý stav hasiacich zariadení a v spolupráci s veliteľom družstva sa postará o patričné čistenie striekačky a hadíc po hasení požiaru.
§. 23. Velitelia družstva, sa riadia pokynmi predsedu (hlavného veliteľa)
§. 24. Každý rok v priebehu januára sa zvolá výročná členská schôdza, na ktorej rada podá správu o činnosti za uplynulý rok. Na tejto schôdzi môžu byť predložené návrhy na zmenu stanov, alebo služobného poriadku. Na schválenie zmien, doplnkov, je potrebný súhlas troch štvrtín členov členskej základne.
§. 25. Na zvolanie mimoriadnej členskej schôdze je potrebná požiadavka troch štvrtín členov, uznesenie je platné, ak je prítomná jedna tretina členov. Na začiatku každej členskej schôdze predseda a notár podpíše zápisnicu z poslednej členskej schôdze.
§. 26. Počas zimnej prevádzky Rada organizuje v priebehu piatich až šiestich týždňov školenia, cieľom ktorých sú odborné prednášky pre hasičov.
§. 27. Členské príspevky – výšku členských príspevkov určí Rada. Členovia odovzdajú členské príspevky každoročne do pokladne hasičského zboru.
§. 28. Na zrušenie hasičského zboru sa zvolá mimoriadna členská schôdza, na ktorej členovia rozhodnú 2/3 hlasmi. Zmeny základných pravidiel, zrušenia hasičského zboru a rozhodnutiu o majetku, pred konečným rozhodnutím, je predložiť Ministerstvu vnútra. Peňažná hotovosť v pokladni hasičského zboru, hasičské a záchranárske náradie sa odovzdá obci.
§. 29. V prípade ak hasičský zbor nepostupuje v zmysle stanov, porušuje právne normy vydané Ministerstvom vnútra Maďarského kráľovstva z mája 1875 pod č. 1508. Tým ohrozuje záujmy štátu a členov hasičského zboru, čo môže viesť k zrušeniu organizácie. V takomto prípade sa vykoná neodkladne kontrola dodržiavania jednotných paragrafov stanov a za ich prípadné porušenie budú vyvodené dôsledky.

V Nitre 31. júla 1885

Ralbovský Ján                  Hupt Vencel                              Balgha Ján
    Predseda                        Zapisovateľ                            Notár/Veliteľ

Zdieľaj na: